Nový liek s názvom lecanemab má však len čiastočný účinok.
Vedci hlásia revolúciu v liečbe Alzheimerovej choroby newsru.co.il
Vedci označili prvý liek, ktorý spomaľuje ničenie mozgu pri Alzheimerovej chorobe, za revolučný.
Prelomový výskum ukončil desaťročia neúspechov a ukázal, že nová éra liekov na liečbu Alzheimerovej choroby – najčastejšej formy demencie – je možná, informuje BBC.
Nový liek s názvom lecanemab má však len čiastočný účinok a o jeho účinnosti sa stále diskutuje. Okrem toho liek účinkuje v počiatočných štádiách ochorenia, takže ak nedôjde k podobnému prelomu v diagnostike, väčšine ľudí nepomôže.
Lekanemab je zameraný na bielkovinu nazývanú beta-amyloid, ktorá sa hromadí v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou. Lekanemab je protilátka podobná tým, ktoré telo produkuje na boj proti vírusom alebo baktériám. Dáva imunitnému systému príkaz na odstránenie amyloidu z mozgu.
Prečítajte si tiež: Liekoméba je v súčasnosti používaná ako liečivo na liečbu ochorení:
Amyloid je bielkovina, ktorá sa hromadí v priestoroch medzi neurónmi v mozgu a vytvára charakteristické plaky – charakteristický znak Alzheimerovej choroby.
Rozsiahlej štúdie sa zúčastnilo 1 795 dobrovoľníkov s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu. Liek dostávali každé dva týždne.
Alzheimerova choroba dlho vzdorovala snahám lekárov, preto nie je prekvapujúce, že niektorí považujú nový liek za triumf.
Charitatívna organizácia Alzheimer’s Research UK privítala tieto zistenia ako významné.
Profesor John Hardy, jeden z popredných svetových výskumníkov, ktorý pred 30 rokmi navrhol myšlienku boja proti amyloidu, označil liek za historický a optimisticky povedal: „Sme svedkami začiatku liečby Alzheimerovej choroby“.
Profesorka Tara Spires-Jonesová z Edinburskej univerzity sa domnieva, že zistenia sú „veľkou vecou, pretože dlho sme mali stopercentne negatívne výsledky“.
V súčasnosti sa ľuďom s Alzheimerovou chorobou predpisujú iné lieky, ktoré im pomáhajú zvládať príznaky, ale žiadny z nich nemení priebeh ochorenia.
Výsledky, ktoré boli prezentované na konferencii Clinical Trials on Alzheimer’s Disease v San Franciscu a publikované v časopise New England Journal of Medicine, nenaznačujú, že lecanemab je všeliek. Choroba naďalej postihovala mozog, ale tento proces sa počas 18 mesiacov liečby spomalil približne o štvrtinu.
Americké regulačné orgány už výsledky skúmajú a očakáva sa, že čoskoro rozhodnú, či sa lecanemab môže schváliť na široké použitie. Vývojári lieku, farmaceutické spoločnosti Eisai a Biogen, plánujú na budúci rok začať proces certifikácie lieku v iných krajinách.
Brit David Essam, ktorý má 78 rokov, sa zúčastnil na medzinárodnej klinickej štúdii. Kedysi pracoval ako stolár, ale kvôli Alzheimerovej chorobe sa musel svojej práce vzdať – už si nepamätal, ako zostaviť skriňu alebo používať nástroje. Musí používať digitálne hodinky – už nedokáže určiť čas podľa ciferníka.
„Už to nie je ten istý človek ako predtým, potrebuje pomoc pri mnohých veciach, jeho pamäť je vo všeobecnosti takmer nulová,“ povedala jeho manželka Cheryl. Podľa jej slov však klinické skúšky lecanemabu dali rodine nádej.
„Ak niekto dokáže spomaliť postup Alzheimerovej choroby a nakoniec ju úplne zastaviť, bolo by to úžasné, pretože táto choroba je strašne nepríjemná,“ povedal sám David.
Na svete je viac ako 55 miliónov pacientov s Alzheimerovou chorobou a predpokladá sa, že do roku 2050 ich bude 139 miliónov.
Medzi vedcami a lekármi sa diskutuje o tom, aký význam bude mať lecanemab v reálnom živote.
Spomalenie zhoršovania stavu pri užívaní lieku sa zaznamenávalo na základe hodnotenia príznakov pacienta. Použila sa 18-bodová škála, pričom príznaky sa pohybovali od normálnej až po ťažkú demenciu. U tých, ktorí dostávali nový liek, došlo k zlepšeniu v priemere o 0,45 bodu.
Profesorka Spiresová-Jonesová pripúšťa, že účinok je malý, ale hovorí, že by ho tiež ochotne prijala.
Dr. Susan Koolhaasová z Alzheimer’s Research UK sa domnieva, že hoci sa účinok nového lieku zdá na prvý pohľad skromný, je to len začiatok a ďalšia generácia liekov bude lepšia. Z vedeckého hľadiska je pravdepodobné, že účinnosť lieku sa v dlhších štúdiách ukáže ako väčšia. „Nemyslím si, že tieto výsledky by sa mali považovať za definitívne,“ hovorí doktor Koolhaas.
Lecanemab má aj vedľajšie účinky. Skenovanie mozgu ukázalo riziko krvácania do mozgu (17 % účastníkov) a opuchu mozgu (13 %). Celkovo 7 % ľudí, ktorí dostávali liek, ho muselo prestať užívať kvôli vedľajším účinkom.
Zásadnou otázkou je, čo sa stane po 18 mesiacoch klinických skúšok, a na to zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď.
Doktorka Elizabeth Coulthardová, ktorá lieči pacientov v nemocnici v Bristole, hovorí, že keď sa objavia príznaky miernej kognitívnej poruchy, pacientom zostáva v priemere šesť rokov samostatného života.
Ak spomalíte tento pokles o štvrtinu, je to pravdepodobne ďalších 19 mesiacov, hovorí.
Vznik liekov, ktoré skutočne menia priebeh ochorenia, vyvoláva ďalšiu otázku: je zdravotníctvo pripravené ich používať?
Lieky by sa mali predpisovať v počiatočných štádiách ochorenia, kým nedôjde k príliš veľkému poškodeniu mozgu. Avšak väčšina ľudí, ktorí prichádzajú k lekárom s ťažkosťami s pamäťou, je zvyčajne už v neskorších štádiách ochorenia.
Aby bol lecanemab účinný, je nevyhnutné, aby ľudia vyhľadali pomoc už pri prvých príznakoch problémov s pamäťou a aby ich lekári mohli poslať na vyšetrenie amyloidu – skenovanie mozgu alebo analýzu mozgovomiechového moku -, ktoré určí, či majú Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie. V súčasnosti sa takéto testy vykonávajú len u 1 – 2 % pacientov s demenciou.
„Medzi súčasnou úrovňou lekárskych služieb a úrovňou potrebnou na terapiu, ktorá lieči toto ochorenie, je obrovská priepasť,“ hovorí doktor Coulthard.
Hovorí, že liek môže v súčasnosti pomôcť len tým, ktorí žijú v blízkosti veľkých zdravotníckych centier alebo využívajú súkromnú lekársku starostlivosť.
Vedci tiež zdôrazňujú, že amyloid je len jednou časťou komplexného obrazu poškodenia mozgu pri Alzheimerovej chorobe. Na ochorení sa vo veľkej miere podieľa imunitný systém a zápal a ďalší toxický proteín, tau, sa nachádza na miestach, kde odumierajú mozgové bunky.
Profesor Spires-Jones sa domnieva, že nový výskum sa musí uberať týmto smerom.
„Som veľmi rada, že sme na prahu dostatočného pochopenia tohto problému a približne za desať rokov by sme mali mať niečo, čo prinesie zmenu,“ dodáva.
Kate Leeová, výkonná riaditeľka charitatívnej organizácie Alzheimer’s Society, vyzvala na vytvorenie 10-ročnej vládnej stratégie pre demenciu, ktorá by riešila problém, ktorý označila za najväčšiu zdravotnú krízu, ktorej Spojené kráľovstvo čelí.
V rozhovore pre BBC tiež uviedla, že lecanemab bude mať malý vplyv na tých, ktorí už žijú s demenciou, ale mal by výrazne zmeniť budúce generácie.
Alzheimerova choroba
V Európskej únii žije v súčasnosti približne 8 miliónov ľudí s demenciou. Očakáva sa, že do roku 2050 sa tento počet zdvojnásobí.
Vedci neustále pracujú na vývoji prvého lieku na liečbu tohto ochorenia. Napriek tomu Európska únia v decembri 2021 odmietla schváliť nový liek na boj proti Alzheimerovej chorobe. Ide o liek aducanumab, prvý nový liek na Alzheimerovu chorobu za posledných 20 rokov.
